Trojkráľový výstup na Hrb
Trasa: Včelinec - Hrb - Chata pod Hrbom - Včelinec
Prevýšenie: 579m
Náročnosť: nenáročné
Turistická značka: modrá, červená
Hrb nepatrí medzi tie kopce, na ktoré sa chodí hlavne kvôli úžasným výhľadom. Síce pohľad z vrcholu na Nízke Tatry veľmi úspešne konkuruje výhľadu z Ďumbiera, na Hrb by ste sa mali určite vydať, ak sa chcete poprechádzať po geografickom strede Slovenska.
Na vrchol sa dá dostať z niekoľkých smerov. My sme cestu začali zo smeru od dedinky Ľubietová. Ak sa pod kopec rozhodnete ísť autom a v zime, tak kvôli bezpečnosti je lepšie si v Ľubietovej pri odbočke na Starý Majer, nasadiť snehové reťaze. Pre pohodlnejších turistov je možné autom víjsť až na Chatu pod Hrbom, odkiaľ je to na vrchol kopca asi 45 minút (v období bez snehu). Autá sa dajú zaparkovať aj neďaleko farmy, ktorá má na mape meno Včelinec. Blízko “parkoviska” je aj informačná tabuľa o geografickom strede Slovenska.
Keďže sa chceme dostať na vrchol trochu náročnejšou trasou, išli sme cestou mimo turistickej značky. V podstate sa šliape po neudržiavanej poľnej ceste, ktorá sa v lete premení na trochu širší chodník. Cestu pred nami nám už niekto prešliapal, takže sa v snehu dalo celkom pohodlne a bez námahy stúpať. Cesta sa krúti redším lesom a lúkami popod elektrické vedenie. Na lúke s vedením sa vchádza do lesa, kde sa začne prvýkrát celkom prudko stúpať. Po krátkom ale výživnom stúpaní sa cestička napojila na turistickú značku a ďalej sme už pokračovali po červenej. Stúpanie už nie je veľmi strmé, ale zato je cesta samá prekážka. Pár popadaných stromov a skaly cestu pomerne značne kľukatia. Po polome sa dostávame do kamenného poľa, kde to dosť značne pod snehom kĺže. Skál však nie je veľa a hneď za nimi je cesta až na vrchol bez najmenších problémov. Chodník prechádza popod krásne skalné bralá. Vlastne v tomto momente sa nachádzame priamo pod vrcholom. K vrcholu sa však dá dostať len z opačnej strany a preto celý kopec musíme obísť. Tesne pred vrcholom je vytvorených pár prírodných schodíkov pre zjednodušenie výstupu.
Hrb je dosť zarastený stromami, ale na niektorých miestach sa dá kochať perfektným výhľadom na Nízke Tatry. Keďže auto bolo zaparkované na parkovisku, od ktorého iná cesta na vrchol prakticky neexistuje, vracali sme sa k nemu miernou zachádzkou cez Chatu pod Hrbom. Chata je otvorená celoročne a je možné sa tu najesť, občerstviť alebo len zohriať. Odporúčam bylinkový čaj, ktorý naozaj stojí zato :) Z chaty sa dá pokračovať buď klasicky po ceste alebo trochu strmším zostupom, ktorý vám však cestu značne skráti. My sme sa vybrali cestou pre autá, keďže nás čas nikam netlačil. K parkovisku sa dá dostať asi za 40 minút voľnej chôdze.
Zimný výstup má svoje čaro a určite ho odporúčam každému, kto si chce spraviť peknú zhruba 7km dlhú prechádzku. Nieje náročný ani dlhý a myslím, že sa dá zvládnuť aj s menšími deťmi, ak výstup začnete pri parkovisku na Chate pod Hrbom.
