Pohorím Vtáčnik na Dolnoždanskú skalu a hrad Revíšte

Čas: cca 6 hod.
Náročnosť: nenáročná – prevýšenie 199 m

Do oblasti dnešného pohoria Vtáčnik zasahovali mohutné vulkány Štiavnický a Kremnický. V čase vulkanickej činnosti oboch vulkánov vznikli sopky Vtáčnika. Pohorie je rozdelené do morfologických celkov Vysoký Vtáčnik, Nízky Vtáčnik, Župkovská brázda a Raj. Trasa na Dolnoždánsku skalu vedie Nízkym Vtáčnikom.

Do Hliníka nad Hronom, kde začína naša trasa je možné sa dostať autobusom alebo vlakom. Naša cesta začala na železničnej stanici v Hliníku, kde sme sa napojili na žltú značku smerom do Dolnej Ždane. Most nás prenesie cez Hron a v obci za kostolom, odbočíme na poľnú cestu, minieme bývalé roľnícke družstvo a ideme lúkami popod drôty vysokého napätia. Tu si treba dať pozor, nakoľko nás cesta vedie na oplotený súkromný pozemok, takže sledujeme žltú značku po lúke. Zamierime do lesa a začneme strmšie stúpať až na Dolnoždanskú skalu. Tu sa nám naskytnú krásné výhľady na Žiarskú kotlinu, Štiavnické a Kremnické vrchy. Pokračujeme po hrebeni Všivavej na rozchodník v Zábradnej doline. Pokračujeme po modrej značke smerom do obce Bukovina. Na okraji osady sa môžeme zastaviť u prameňa minerálnej vody. U prameňa je vybudované aj príjemné posedenie pod prístreškom. Na prvej križovatke v obci odbočíme doprava a sledujeme značenie náučného chodníka. Cesta vedie na okraji lesa, onedlho nás po ľavej strane sprevádza Hron až do osady Revíštské Podzámčie. Tu vystúpime na hrad Revíšte. Po obhliadke hradu sa vrátime zpäť do podhradia, kde sa môžeme občerstviť v reštaurácii, prehliadnúť si vodácke táborisko a ranč. Naša cesta pokračuje po náučnom chodníku okolo Revíštskeho rybníka až k hlavnej ceste do Žarnovice. Tu vyhľadáme najbližší spoj.

Zaujímavosti po trase:

Dolná Ždaňa
Prvá zmienka o obci je v r. 1388 ako Sdan. Patrial hradu Revíšte, od konca 17. stor. banskej komore. Rímsko-katolícky kostol sv. Trojie z roku 1847, sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána.

Dolnoždaňská skala
Skalnaté návršie na hrebeni Všivavej.

Hrad Revíšte
Hrad postavili v druhej polovici 13. storočia, pravdepodobne r. 1253 spolu so Šášovským hradom. Oba hrady strážili priechod úzkou dolinou cez Hronský úval – prístupovú cestu do stredoslovenskej banskej oblasti. Hradu patrilo 16 obcí. V r. 1677 ho dobyli Tőkőlyho vojská, ale opustený ostal až v 19. storočí. Pôvodne gotický hrad sa prispôsobuje nerovnému terénu na skalnom brale. Bola tu vnútorná opevnená veže, nádvorie a oproti nim palác. Terajšie zrúcaniny nie sú sanované.

Revišťské Podzámčie
Obec vznikla pod hradom pre služobníctvo. Prvá zmienka z r. 1228, v súčasnosti pričlenená k Žarnovici.

Revištský rybník
Chránený areál na ochranu vodnej plochy s pobrežnými zárastmi, ktoré sú hniezdiskom vodného vtáctva a stanoviskom migrujúceho vtáctva.

Žarnovica
Okresné priemyselné mesto s bohatou hutníckou a drevárskou tradíciou. Názov mesta je odvodený od kamenných mlynčekov, ktoré sa tu kedy vyrábali. Prvý písomný doklad je z r. 1332, kedy osídlenie patrilo panstvu Revište. Od roku 1563 bola zemepánskym mestečkom a od r. 1647 patrila eráru a správa Banskej komory. V tom istom roku ju spustošili Turci. Po čiastočnej obnove je boli v r. 1681 udelené jarmočné práva. Začiatkom 20. stor. bol na administratívne účely prestavaný pôvodný gotický Dóciovský hrad z 15. storočia, pričom vlastné zosilnené protiturecké opevnenie bolo úplne odstránené. Hrad, ktorý stojí v strede mesta na neveľkej vyvýšenine momentálne pustne. Za pozornosť stojí gotický kostol z konca 14. storočia, baroková kaplnka z 18. Storočia a neogotická kaplnka z konca 19. storočia na Kalvárii. Na podnet Márie Terézie sa v meste od r. 1751 varilo pivo, bola tu huta, parná píla, preglejka a tehelňa. Žarnovica má plochodrážny štadión s dĺžkou trate 400 mm a každoročne organizuje medzinárodne preteky o Zlatú prilbu SNP.