Estónsko

Najmenšia krajina z pobaltských zemí má rozlohu skoro ako Slovensko. Ale na rozdiel od nás má len 1,34 mil obyvateľov (2011) a z toho 400 000 žije v Tallinne. Niet divu, že sme niekedy za celý deň stretli len pár ľudí.
 

Estónsko je zatiaľ najrovinatejšia krajina v akej som kedy bola. Keď už sme aj po ceste natrafili na nejaké to stúpanie, vždy pri ňom musela byť značka. Kam ste sa pozreli všade len les alebo lúka, poprípade more. Na druhú stranu Estónci sú veľmi milí a ochotní ľudia. Estónsko, ako jediná pobaltská krajina, má zavedené Euro. Ceny sú tu zhruba rovnaké ako u nás. K Estónsku patrí viac ako 1500 ostrovov. Väčšinou sú to ale maličké ostrovčeky. Najväčší ostrov Saaremaa a druhý najväčší Hiiumaa sa nachádzajú pri západnom pobreží. Estónsko, tak ako aj Litva a Lotyšsko, bolo po II. svetovej vojne okupované sovietmi. Aj preto tu nie veľmi radi počujú ruštinu. Napriek tomu v Estónsku žije skoro 26% Rusov.  Najlepší a najneutrálnejší jazyk na dorozumenie je ale určite angličtina.

Naša trasa:
Začiatok: Narva
Koniec: Ainaži
Dĺžka:  442 km (plus 120 km autobusom a 80 km kamiónom)

Užitočné info:

Doprava:
Estónske cesty(v mape značené červenou) sú vo veľmi dobrom stave. Môže sa ale stať, že ak odbočíte na cestu 2. či 3. triedy prekvapí vás štrkový povrch. Nám sa to v Estónsku stalo našťastie len raz. Ale práve tieto vedľajšie cesty sú skoro bez premávky a kamión tu nestretnete ani jeden, takže treba niekedy zariskovať.  Inak vodiči sú veľmi ohľaduplní, keď sa dá, obídu vás oblúkom.
Železničná sieť je v Estónsku biedna. V podstate vlakom sa nedá dostať nikam. Na druhej strane autobusy chodia všade. Tie väčšie, ak máte šťastie na šoféra, vás vezmú aj s bicyklami.
Ubytovanie:
V Estónsku je pomerne málo kempov. Tých oficiálnych je 14 a to len pri pobreží a potom ešte v blízkosti Tartu. Takže treba rátať aj so spaním v „divočine“. Čo ale nie je žiadny problém, keď že Estónsko je málo zaľudnené.
Strava:
Keďže tu žije tak málo ľudí ani tých obchodov nie je veľa. Hlavne na severe, pri prechode z Narvy do Tallinnu sme natrafili len na veľmi málo obchodov a reštaurácií. Takže, keď už nejaký zbadáte, treba to využiť a nakúpiť si do zásoby. A inak najlepšie Estónske pivo má taký francúzsky názov A le coq a je ozaj dobré.
Náročnosť:
Keďže sa ide stále po rovine trasa by nemala byť tak náročná ale keď sa vám do toho pridá protivietor začne to byť zaujímavé. A ten tu fúka stále (z juhu). Denne sa dá spraviť 100 – 120 km ale je to náročné aj psychicky, keď vidíte cestu rovnú ako priamka a jej koniec nie a nie sa priblížiť.