Gruzínsko -Tušeti

Turistami ešte málo navštevovaná oblasť obkolesená dvoj a viac tisícovými kaukazskými vrchmi je prístupná len 4 mesiace do roka. Jeepom sa sem v dobrom počasí dostanete za 4 hodiny. Aj pre svoju nedostupnosť sem zatiaľ veľa turistov nezavíta, ale ktovie za pár rokov môže byť všetko inak. Tak sa radšej poponáhľajte s návštevou. My vám poradíme ako.

Oblasť Tušeti je chránená štatútom národného parku a časť je chránenou krajinnou oblasťou. Nachádza sa na SV Gruzínska. Zo severu susedí s Čečenskom a aj z toho dôvodu tu narazíte na pohraničných vojakov, u ktorých je potrebné sa nahlásiť, aby ste mohli bezpečne pokračovať v trekovaní. Inak je Tušetie nádherná a bezpečná časť Gruzínska s neskutočne milými a srdečnými miestnymi obyvateľmi. Turistov tu zatiaľ nie je veľa. Hlavnou prekážkou je zlá dopravná dostupnosť. Do Omala, prvej dedinky v Tušetii sa dá dostať po „Tušeti highway“, čo trvá zhruba 4 - 5 hodín terénnym jeepom. Je to 72 km trmácania sa po rozbitej a vymytej ceste, kde z jednej strany máte strmý zráz dolu a z druhej strany strmý svah nahor. Aby toho nebolo málo cesta vedie cez sedlo Abano vo výške 2900mnm. Odtiaľ sa ešte potom schádza zhruba 500 výškových metrov do Omala. Asi nie je prekvapením, že v zime je cesta uzatvorená, teda lepšie povedané neexistuje. Stane sa z nej snehom pokrytý lavinózny terén. Aj preto všetci obyvatelia Tušetie na zimu schádzajú do dolín aj so svojimi stádami. Väčšina má domy v meste Alvani alebo Telavi, kde Tušeti highway začína. Jediný prístup v zime je vrtulníkom, ktorým sa dopravujú vojaci do svojej základne v Girevi, kde strážia hranicu.

Do Tušetie je možné sa dostať zhruba len 4 mesiace v roku od júna do septembra, keď je už sneh roztopený a cesta znovu schodná. My sme tu boli v polovici júla a počasie bolo nádherné. Pršalo nám len pár krát a to len v noci. Pochodiť sa tu dá toho veľa. My sme šli asi najznámejší trek a to z Omala cez Atsunta pass do Shatili.

Ako sa sem dopraviť:

Do Omala si musíte prenajať jeep. Jeepy jazdia z Alvani. Pevná cena je 200 lari za auto. Z Tbilisi sme do Alvani prišli taxíkom. Taxíky aj mašrutky do Alvani stoja v Tbilisi na stanici Isani. Za taxík sme dali 35 lari ale to sme začali na sume 50 lari). Náš taxikár nám nakoniec počas cesty vybavil ešte aj jeep do Omala, takže sme len z jedného auta presadli do druhého. Ak sa vám aj nepošťastí takýto komfort ,keď už budete v Alvani tak jeep tam zoženiete bez problémov. Ale najlepšie je prísť tak niekedy pred obedom. 

Pár tipov:

Voda:

Voda je naozaj skoro všade. My sme mali so sebou dva litre na hlavu pre istotu ale voda tu tečie z každého kopca. My sme sa riadili heslom pokiaľ je voda priezračná tak je pitná. Príroda tu je ešte tak nedotknutá, že nemá byť voda prečo znečistená. Jedine si treba dávať pozor, aby sa niekde nad potokom nepáslo stádo kráv, ale tu väčšinou tie svahy boli také strmé, že kravy sa pásli vždy niekde pri chodníku. 

Jedlo:

My sme si niesli zo sebou jedlo zhruba na 5-6 dní, takže sme ďaľšie až tak nevyhľadávali. Prvá časť treku po dedinu Girevi vedie cez 4 dedinky, kde sa dá dohodnúť ubytovanie u miestnych a samozrejme aj jedlo. Jedine v dedinke Parsma nie je nič, tak tú treba len prebehnúť. Inak malý obchod je v Dartle a v Girevi sú asi zo 4 "hotely". Chleba sa dá kúpiť skoro všade, treba sa popýtať.

Náročnosť

Dĺžka: Omalo - Mutso 64,2 km
Nastúpané výškové metre po dňoch
2.deň: 647m
3.deň: 711m
4.deň: 1300m
5.deň: 68m (tu sme hlavne klesali)

Ak by ste chceli záznami z gps, napíšte nám na hocikam@hocikam.sk, radi vám ich poskytneme.