Cez Štiavnické vrchy

Začiatok aj koniec: Zvolen
Dĺžka: cca 85 km
Stúpanie: 800 m
Náročnosť: Celá trasa vedie po spevnenej ceste, na počudovanie bez väčších výmoľov či dier. Prvých 35 km vedie údolím Hrona po rovine, za Hliníkom nad Hronom začína mierne stúpanie až do Banskej Štiavnice ale odtiaľ je to už len pekný 18 km zjazd a do Zvolena zas rovina.
Trasa: Zvolen – Budča – Hronská Dúbrava – Trnavá Hora – Žiar nad Hronom – Hliník nad Hronom – Sklené Teplice – Podhorie – Banská Štiavnica – Banská Belá – Kozelník – Budča – Zvolen

Zo Zvolena do Žiaru nad Hronom sa dostanete po starej ceste, ktorá vedie súbežne s diaľnicou, chodí tu málo áut ale zato celkom dosť cyklistov. V Žiari sa napojíte na hlavnú cestu, ktorá vedie popri hlinikárni. Niekedy hlavný ťah teraz po vybudovaní obchvatu už len miestna dobre upravená komunikácia. Na úseku zo Žiaru do Hliníka nad Hronom sme bojovali so silným protivetrom, ktorý tu asi nie je neobvyklý ale našťastie to bolo len necelých 10 km. V Hliníku treba odbočiť na Sklené Teplice a odtiaľto už začína aj mierne stúpanie. Cesta prechádza CHKO Štiavnické vrchy. Do pedálov sa Vám bude (v rámci možností :) šľapať ľahko keďže cesta je dobre upravená (bez väčších výmoľov či dier) a vedie väčšinou cez les, kde na vás aspoň nepraží slnko. V Sklených Tepliciach sme sa na chvíľu zastavili poprechádzať sa kúpeľným parkom. Chceli sme si doplniť zásoby vody z miestneho prameňa ale rýchlo sme si to rozmysleli, keď sme zistili, že voda je teplá. Veď ako inak keď tu vyvierajú pramene s teplotou 28 až 53°C. Zo Sklených Teplíc začína už strmšie stúpanie až do dediny Podhorie (583 m.n.m.). Je tu nádherný výhľad na celé Štiavnické vrchy a aj na štiavnickú kalváriu. Odtiaľto vás čaká kratší zjazd až ku križovatke, kde buď môžete pokračovať rovno na Banskú Štiavnicu ( 5 km z toho asi 2 km do kopca - 12% stúpanie) alebo odbočíte na Banskú Belú a tam je to už len dolu kopcom. Zachádzka do Banskej Štiavnice sa ale určite oplatí. Toto malé ale zato niekedy veľmi významné banské mestečko je zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Po doplnení síl v miestnej pizzerií sme vyrazili vystúpať si posledný dnešný kopec nad Banskú Štiavnicu (aj z tejto strany to je 12% stúpanie ale kopec je aspoň kratší). Zvyšok trasy je už pohodička dole kopcom a na záver rovina.