Bonjour Francúzsko

Objavovať Provensálsko znamená zapojiť do toho všetky svoje zmysli. Na svoje si prídu nielen oči ale aj chuťové a čuchové bunky, aj keď niekedy budete musieť začrieť do peňaženky dosť hlboko. Cesta, ktorú sme prešli vedie cez najväčší kaňon Európy- kaňon Verdon dolu k Azúrovému pobrežiu (ktoré bolo azúrové doslova!) a odtiaľ popri mori až do Monaka – 2.najmenšej krajine na svete.

Začiatok: Manosque
Koniec: Menton
Dĺžka: 336 km
Trvanie: 5 dní
Celkové stúpanie: okolo 4000 metrov

Užitočné info:

Doprava:
Keďže my sme túto trasu spojili s trasou cez Švajčiarsko tak do začiatočného bodu-mesta Manosque nebolo také ťažké sa dostať. Zo Chamonix sme bicyklami prešli do Albertville a odtiaľ (pre zlé počasie) vlakom do Grenoblu. Z Grenoblu vlakom do Veynes- Devoluy, kde sa prestupuje na vlak do Manosque. Cena lístka Grenoble – Manosque pre jednu osobu: 29, 70 eur (preprava bicyklov zadarmo).

Ubytovanie:
Opäť sme využili široký výber kempov, ktoré ste mohli nájsť kdekoľvek po ceste. Osvedčilo sa nám jedno pravidlo: čím ďalej od pobrežia, čím viac v kopcoch a čím bližšie k diaľnici, či inak frekventovanej ceste, tým nižšia cena. Niekedy sa to oplatí niekedy si to budete vyčítať, keď budete po celú noc počúvať autá prechádzajúce po ceste a vám v hlave. Inak ceny kempov sa pohybovali okolo 20 eur za noc pre dvoch+stan+bicykle. Teplá voda bola väčšinou „included“. (Veľmi častý argument pri otázke, či by nám mohli cenu o pár eur znížiť).

Strava:
Vynikajúca!!! Aj keď je na slovenské pomery cena potravín v obchodoch asi o štvrtinu niekedy aj o polovicu vyššia, stojí za to ochutnať toho čo najviac: syry, šunky, olivy, ovocie aj zelenina tu chutila úplne inak. Najradšej sme mali mestské trhy, kde predávajú nielen domácu zeleniny a ovocie ale aj vyššie spomínané všetky možné druhy syrov, šuniek, nakladané olivy, papričky, cesnak...väčšinou ste tu mohli naraziť aj na domáce cestoviny. Inak nemôžem nespomenúť výborné francúzske bagety (jedna 250g stála okolo 0,90 eur), ktorých sme sa nemohli dojesť. Najlacnejší a kvalitou dobrý obchod sa nám zdal reťazec Marché U. Pár krát sme sa boli najesť aj v reštaurácií. Aj keď jedlo bolo výborné, cena až tak nie. Pizza okolo 8 eur, cestoviny 8-9 eur.

Trasa:
Cesty vo Francúzsku v porovnaní so Švajčiarskom boli, čo sa týka kvality, len o niečo horšie. Čo sa týka bezpečnosti cyklistu to už bolo horšie. Rozšírený pruh pre cyklistov ste našli len vo väčších mestách na pobreží, inak celá trasa popri mori viedla po občas celkom úzkej hlavnej ceste. Našťastie francúzsky vodiči sú väčšinou k cyklistom ohľaduplní. Je to spôsobené asi tým, že tých cyklistov bolo (hlavne na pobreží) naozaj neúrekom. Z veľkej časti len na cestných bicykloch.

Náročnosť:
Čo sa týka vnútrozemia, to jest hlavne prejdenie kaňonu Verdon je trasa dosť náročná, hlavne v letnej horúčave. Ako asi tušíte, prejsť kaňonom to nie je ísť po rovinke. Najvyšší bod trasy bol 1190 m.n.m. odkiaľ sme ešte ten istý deň zliezli na úroveň mora. Samozrejme opäť by som tu zvolila radšej dvoj-dňový prechod ale dá sa to zvládnuť aj za jeden deň. Cesta popri mori kopíruje pobrežie a to takto: každý cíp vytŕčajúci do mora môžete očakávať stúpanie do výšky niekedy aj cez 100 m a následne potom si to zídete znovu na úroveň mora a odtiaľ hore. Niekedy sú tie zálivy dlhšie a tým pádom aj rovinka.