Bicyklom okolo Vysokých Tatier
Začiatok: Nižná
Koniec: Liptovský Mikuláš
Dĺžka: 163 km
Stúpanie: 1700 m
Náročnosť: Celá trasa vedie po spevnenej ceste, viac menej idete vkuse hore dolu po kopcoch. Je to náročnejšie a určite vhodnejšie pre cesntné bicykle.
Trasa: Nižná – Trstená - Suchá Hora - Zakopane - Lysá Polana - Ždiar - Kežmarské Źľaby - Štrbské Pleso - Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš
Prvý deň
Dostať sa zo Zvolena do Nižnej vlakom trvalo skoro rovnako dlho ako čas, ktorý sme strávili šliapaním do pedálov. A veruže by som radšej šliapala do pedálov, ako sa parila vo vlaku plnom ľudí a tŕpla, či stihneme prestúpiť, keďže naše železnice majú občas (rozumej veľmi často) meškanie. Našťastie vo Vrútkach nemal len náš vlak meškanie ale aj vlak, na ktorý sme mali prestúpiť, a v Kraľovanoch nás našťastie motoráčik počkal. Ešteže sa s tými meškaniami počíta. Nakoniec sme celkovo meškali asi len pol hodinu a pol dvanástej sme mohli vyraziť z Nižnej. Počasie bolo ideálne, slnko svietilo a keďže sme na Orave, ani teplo tak nebolo. Ešte dofúkať duše na pumpe v Trstenej a mohli sme konečne vyraziť. Ďalšia zastávka až za poľskou hranicou. Z Nižnej po Liesek idete ako po rovinke, odtiaľ to už je skôr rovinka do kopca. Pred Vitanovou nás čakalo prvé strmšie stúpanie (12%), našťastie len veľmi krátke. Za ním zjazd do dedinky Hladovka a odtiaľ opäť 12%né stúpanie až na koniec dediny. Dedinka je to malebná, kde tety ešte chodia v krojoch, sem tam predbehnete voz s koňom a uja, čo ide z poľa s kosou v ruke. Odtiaľ je to na hranice už len na skok a krátkym zjazdom sa prehupneme do Poľska. Do Zakopaneho to je zhruba 20 km rovinkou do kopca. Zrazu je tu cyklistov nejako viac, väčšina na cestných bicykloch. Výhľady na Tatry po pravej strane spríjemňujú šliapanie. Čim sa viac blížime k Zakopanemu, tým častejšie vidno holé stráne, ktoré tu nechala po sebe víchrica. Smutné, ale napriek tomu je na parkoviskách pri začiatkoch turistických chodníkov áut dosť. Poliaci radi turistikujú, hlavne v šľapkách a riflových nohaviciach. Prvé kilometre v Zakopanom vedú dolu kopcom, škoda len, že premávka takto v sobotu na obed je ako na D1 z Prahy do Brna. Námestie je plné ľudí, radšej sme to prekráčali. Ak sa chcete vyhnúť davom najlepšie je ísť bočnými uličkami, ktoré vedú súbežne s námestím. My tiež radšej z námestia odbočíme a pokračujeme ďalej po ceste smerom na Lysú Horu. Tu nás trochu zmiatla tabuľa s upozornením, že prechod cez Lysú Horu je uzavretý. Aspoň tadiaľ išlo minimum áut a nemuseli sme dýchať výfukové plyny. Uzavretý je len posledný kus cesty pri hraniciach pre výstavbu kruhového objazdu, ale aj napriek tomu našli sa aj vodiči, čo tento zákaz nebrali veľmi do úvahy. Pre cyklistov je cesta prejazdná bez problémov. Cesta zo Zakopaného až k hraniciam je kopec, zjazd, ešte dlhší kopec, zjazd a ešte jeden kopček a zjazd až do nášho rodného kraja. Na Slovenskej strane po Ždiar sme nastúpali ešte nejakých 300 výškových metrov. Posledný kopec som už šliapala systémom od elektrického stĺpu k elektrickému stĺpu, keďže som každú chvíľu myslela, že ten bicykel už hodím niekde do jarku. Ale koniec dobrý všetko dobré, do Ždiaru sme prišli v rekordnom čase za 4 hodiny sedenia na bicykli. Sprcha a dobrá večera boli najlepšia motivácia. V Ždiari odporúčame reštauráciu Goralská krčma, kde si určite dajte Goralský tanier – domáce pirohy, halušky s bryndzou a strapačky. Bolo to mňáám.
Druhý deň
Ráno je obloha ako vymetená, s výhľadom na Belianske Tatry, vzduch je už o deviatej dosť teplý. Dnes to bude sauna. Hneď z rána nás čaká zjazd až do Tatranskej Kotliny. Cyklistov je už aj takto ráno na cestách skoro viac ako áut. Z Tatranskej Kotliny začíname prvé dnešné stúpanie až po Kežmarské Žľaby. Odtiaľ krátkym zjazdom začneme stúpať až po Štrbské Pleso (26km). My sme priamo na Štrbské pleso nešli, ale ak by ste mali dosť síl, tak sa dá ísť až k jazeru a celé si ho obísť. Inak tu sa končí akékoľvek stúpanie a posledných 40 km do Liptovského Mikuláša máme priemernú rýchlosť aj na horských bicykloch s taškami 30km/h. Ide sa fajne, viac menej to je stále dolu kopcom. Pred Liptovským Hrádkom sa ide už otvorenou krajinou cez lúky, kde nám celkom fúkal vietor ale bez toho by to bolo príliš ľahké. Tu sa za nás po ceste zavesil miestny ujo na bicykli a pár kilometrov využil vzduchový vak za nami. Celkom dlho sa nás držal, až sme sa čudovali ale v Liptovskom Hrádku sme si chvíľu dali prestávku a tak sme ho nechali samého. Uja sme potom dobehli ale už druhý krát nám nestačil. V Liptovskom Mikuláši sme si sadli do prvej reštaurácie, ktorú sme videli (myslím, že sa volala Slovenská izba) a lepšie sme si vybrať ani nemohli. Domáce opekané zemiaky a čerstvé kuracie mäsko na špenáte ma teda veľmi milo prekvapili. Dnes dokonca ani vlaky nemeškali a tak sme za tri hodiny boli opäť vo Zvolene. Nemôžeme povedať, že sme prešli okolo celých Tatier, do Nižnej by to bolo ešte 50 km a cez jedno veľmi výživné stúpanie do Zuberca ale to skúsime, keď raz si zaobstaráme cesťáky. Trasa je to veľmi pekná a ak vyjde aj počasie, tak neviete kam sa skôr dívať. Nuž môžeme byť na tie naše Tatry hrdí.
