Kuressaare - Pärnu (4.deň)

Zobudili sme sa do upršaného rána. Našťastie okolo desiatej prestalo pršať, čo sme hneď využili na vysušenie stanu. Keď už bol stan suchý a my pobalení, opäť sa rozpršalo. Zatiaľ len trošku. Stihli sme si ešte prezrieť kráter, vytvorený po dopade meteoritu v dedine Koljala a to bolo jediné celkom zaujímavé, čo sme na ostrove Saaremaa videli. Potom nám už celú cestu pršalo. Vkuse, celých 83 km. V najväčšom zúfalstve sme sa rozhodli, že si stopneme auto aspoň na koniec ostrova, ale márne. Aj keď jeden ujo nám zastavil ale do auta by sme sa aj s bicyklami nevmestili. Jeho ponuku, že nám odvezie aspoň tašky, sme radšej odmietli. Keď už si to músíme prejsť tak v celej výbave. A tak celú cestu, čo sme včera šli autobusom, sme si prešli opačným smerom na bicykloch v daždi a protivetre. Najhorší úsek bol 3 km cez most medzi ostrovom Saaremaa a jeho odtrhnutým kúskom – ostrovom Muhu. Na tomto úseku sme neboli krytý absolútne ničím a tak celkom bezbranní voči prírodným živlom. Hlavne ten protivietor! Do prístavu sme prišli úplne vyšťavení. Mali sme šťastie, že sme akurát stihli trajekt.  No keď sme si predstavili, že vo Virtsu (mestečku na druhom brehu) sa nemáme ani, kde zložiť a ešte v tomto počasí boli sme zúfalí. Človek ale v takýchto chvíľach urobí aj niečo, čo by inak možno nespravil. My sme si zaumienili, že ešte dnes budeme v kempe v Pärnu. Meste vzdialenom ešte 80 km. Za týmto cieľom sme si vytýčili potenciálne dopravné prostriedky, ktoré boli taktiež s nami nalodené na trajekte. Vyšlo nám, že dve väčšie autá by nás mohli vziať a ktomu na trajekte sa viezlo aj 5 kamiónov. Najprv sme teda obehli kamióny. 3 vodiči nás odmietli, že nejdú našim smerom ale 4. kamión šiel presne do Pärnu a ešte k tomu bol prázdny. Vodič bol veľmi milý tridsiatnik, ktorý sa po prvotnom nie dal nakoniec prehovoriť. A my celí šťastní, premoknutí a zničení sme nakoniec o 2 hodiny sedeli s pivkom v ruke na lavičke v kempe v Pärnu. Koľké to šťastie v nešťastí.