Narva - Viru Nigula (1.deň)

Hranicu sme prekročili okolo jedenástej večer ruského času. V Estónsku sme ale našťastie mali ešte hodinu k dobru, keďže za hranicou je čas o hodinu pozadu. Vidno samozrejme bolo tak či tak, predsa sme ešte stále boli dosť na severe. Rusko-Estónska hranica je rozdelená riekou Narvou. Na ruskom brehu je mesto Ivangorod na estónskej strane je mesto Narva. Rozmýšľali sme, kde sa na noc uložiť. Za mestom sme chceli zakempovať niekde v poli, ale nakoniec sme našli veľmi pekný kemp blízko pri ceste smerom na Tallinn. Našu prvú noc v stane sme teda prespali tu. Ráno počasie vyzeralo sprvu sľubne ale pokým sme sa zbalili, tak začalo pršať a pršalo až do pol jednej. Našťastie, v kempe bol veľký altánok, v ktorom sme sa rozložili. Aspoň sme mali čas upratať a poukladať si všetky veci. O pol jednej ešte za slabého dažďa sme vyrazili. Cesta bola dobrá, iba krajina jednotvárna. Pršať už prestalo ale pre zmenu začal fúkať protivietor, ktorý neprestal až do posledného (nielen dnešného) kilometra. Až k mestu Sillamäe sme nevideli ani človeka (ak nerátame prechádzajúce autá). Vyšli sme za mesto a opäť nič, len samá rovina. Áut po ceste chodilo celkom dosť, a čo bolo horšie aj kamiónov. Našťastie po prejdených 40 km sme zbadali z hlavnej cesty odbočku na cyklotrasu Eurovelo 10. Cyklotrasa vedie súbežne s hlavnou cestou po vedľajšej menej frekventovanej ceste, kde sa vám občas naskytne výhľad na Baltické more. Dnešný deň sme ukončili po 95 km v meste Viru – Nigula. Keďže široko ďaleko tu nebol žiadny kemp, rozložili sme sa rovno v strede dediny za stodolou pri miestnom múzeu. Však pod lampou býva najväčšia tma :). Žiadny problém až na roje komárov. Inak čo sa týka Estónskych dediniek, ktoré sú zaznačené na mape, tak takáto dedinka môže byť celkom veľká, kde nájdete aj obchod ale aj malá len s pár domami, kde neuvidíte ani živáčika. Takže ak uvidíte po ceste obchod radšej si treba doplniť zásoby jedla a vody lebo sa môže stať, že ďalší obchod ten deň už nenájdete.