Viareggio - Pisa - Viareggio (9.deň)

Do Pisy sa oplatí prísť určite pred poludním, keď tu ešte nie sú kvantá turistov. Poobede sa už horko-ťažko pretlačíte davom a celé námestie vyzerá ako blší trh. Námestie zázrakov je naozaj krásne ale vychutnať si ho s ďalšou tisíckou ľudí sme si nevedeli predstaviť a tak sme vyrazili ďalej. Cestu späť sme šli okľukou cez Luccu, odkiaľ nám na druhý deň išiel vlak do Bologne. Lucca nás ale milo prekvapila, nevedeli sme, že je to krásne historické mesto. Prvé, čo vás zaujme sú vysoké zachovalé hradby, ktoré obkolesujú historické centrum mesta. V minulosti slúžili na obranu, dnes je okolo hradieb vytvorený park popretkávaný chodníčkami. Za hradby sa autom môžete dostať len 4 hlavnými bránami zato pre peších je vstupov oveľa viac. Prechádzka mestom s obzretím si hlavných pamiatok vám môže trvať nie viac ako hodinu ale myslím, že potárať sa po meste dlhšie stojí za to. Na turistických informáciách vás samozrejme hneď vybavia mapkou, „odrapkajú“ vám kde a čo vidieť a ste pripravený vyraziť na objavovanie. Okrem nádherného kostola San Michele, či amfiteátrovitého námestia Piazza Anfiteatro musíte určite navštíviť aspoň jeden z mnohých obchodíkov so šunkou, syrmi, olivami, či miestnymi špecialitami, ktorých vôňa vám bude rezonovať v nose ešte dlho. Okrem iného je Lucca mestom umelcov, ktorých tu nájdete spievať, hrať, či kresliť. Nás zaujala dvojica írskych „mládencov“ hrajúcich na harfách pesničky od Michael Jaksona, Madony či Depeche Mode, pričom nám behali zimomriavky po tele. Po dostatočnom naplnení nášho umeleckého ducha sme sa pomaly vybrali späť „domov“ do kempu. To sme ale netušili, že predposledný deň cesta nás ešte bude čakať celkom dobý stupák. A tak do 30 km vzdialeného Viareggia sme išli cez skoro dve hodinky. Znovu bolo na ceste veľa áut, ktoré nás prenasledovali až do kempu. Našťastie aspoň kemp bol ďalekop od cesty a tak sme sa poslednú noc v Taliansku vyspali výborne.