Cinque Terre (6.deň)

My sme si kúpili jednosmerný lístok do poslednej dedinky Riomaggiore a odtiaľ sme plánovali prejsť pešo nielen do Monterossa ale až do Levanta. V Riomaggiore, napriek tomu, že sme tam boli už o desiatej ráno, bolo plno turistov. Mestečko to je ale čarovné. Dominantou mesta je gotický kostol San Giovanni Battista, ktorý vznikol okolo roku 1340. Určite nevynechajte aj návštevu maličkého prístavu, ktorý sa nachádza hneď pod stanicou. Z Riomaggiore vedie kilometer dlhý chodník nazvaný Via dell Amore do ďaľšej dediny Manaroly. Chodník je vytesaný do skál ale je vydláždení, bez väčších prevýšení. Tým pádom tu je aj množstvo turistov a romantickú prechádzku tu nečakajte. Do Manaroly prídete pomalším krokom maximálne za 20 minút. Manarola vyzerá navlas rovnako ako predchádzajúce Riomaggiore. Úzke uličky s domami s farebnými fasádami, ktoré sú vtesnané do malého priestoru, obkolesené strmými svahmi. Nad Manarolou už vidno prvé terasovité vinice. Okrem iného sa tu vyrába aj špeciálne víno Sciacchetra.Zaujímavosťou je, že sa vyrába zo sušených hrozien zozbieraných nie skôr ako 1. Novembra. Tento jedinečný typ vína má sladkú chuť ale aj vyšší podiel alkoholu. Najrýchlejšia a najmenej namáhavá cesta ako prejsť od prvej dedinky k poslednej je ísť trasou číslo 2 (Sentiero Azzuro) popri pobreží. Bohužiaľ alebo našťastie úsek z Manaroly do Corniglie bol uzavretý a tak nám neostávalo nič iné len ísť chodníkom č.6, ktorý ale vedie po vrchoch kopcov. Je to síce oveľa viac fyzicky náročné (niekedy vystúpate až do výšky 360 m.n.m.)ale nádherný zážitok. Chodník, zo začiatku sú to len strmé kamenné schody, vedú cez terasovité vinice odkiaľ máte nádherné výhľady na more a dedinky pod vami. Je tu aj o poznanie menej turistov! Čo nás zarazilo, boli „turisti“, ktorí sa rozhodli absolvovať túto trasu v šľapkách, niektorí dokonca aj v žabkách. Nakoniec sme asi po necelých dvoch hodinách šliapania zišli opäť do ďalšej dedinky – Corniglie. Tá ale neleží priamo u mora ale na 100 metrov vysokom skalnom brale. Ak do Corniglie prídete vlakom bude vás čakať 377 schodov, ktoré musíte vystúpať a dovedú vás do centra mesta. Tak ako v každej z dediniek aj tu nájdete zachovalý gotický kostol zo 14. Storočia. V meste bolo asi najmenej turistov. Či to už bolo tým, že bola siesta alebo niečím iným, neviem. Mestečko bolo pokojné a my sme si tu pochutnali na výborných domácich obložených focacciach – talianskej špecialite. Úsek z Corniglie do Vernazzi sme už opäť šli po trase č. 2. Cesta nás dosť vyčerpala. Síce sme už nemuseli stúpať toľko do kopca ale znovu sa tu tvorili zástupy turistov – „šľapkáčov“. A už ani výhľady neboli také pekné. Dominantou Vernazzi je guľatá kamenná veža vyrastajúca zo skaly. Malé námestie s gotickým kostolom sa nachádza priamo pri prístave. Z Vernazzi sme sa rozhodli odviesť vlakom do Monterossa, pretože sme si ešte chceli nechať sily na posledný úsek až do Levanta. V Monterosse sme sa dlho nezdržiavali. Je to už väčšie mesto, ktoré má ako jediné aj pláž. K cípu Punta Mesco sme prišli asi tak za 45 minút. Odtiaľto bol nádherný pohľad na všetkých 5 dediniek nacapených na strmých svahoch. Výhľad to bol jedinečný ale my sme mali pred sebou ešte dve tretiny cesty. Za celé dve a pol hodiny, kým sme prišli až do Levanta sme stretli len pár turistov. Chodník viedol pozdĺž kopca väčšinou ale cez les. Určite sa asi viac oplatí prejsť z Vernazzi do Monterossa peši a potom už ísť vlakom do Levanta. Do kempu sme prišli až o pol ôsmej večer ale nedalo nám a ešte sme sa išli vykúpať do večerného mora, ktoré bolo prekvapujúco pokojné a aj teplé.