- Úvod
- >>
- Bicyklom
- >>
- Európa
- >>
- Bonjour Francúzsko
- >>
- Villeneuve-Loubet - Menton (5.deň)
Villeneuve-Loubet - Menton (5.deň)
- Štát:
- Francúzsko
- Autor:
- Dominika.zv
Odporúčané ubytovanie
Asi 5 km dlhý pás pobrežia pozdĺž celého mesta Nice lemuje kamienková pláž s nádherne modrým morom. Tu je hneď jasné podľa čoho dostalo Azúrové pobrežie svoj názov. Z Nice do Monaka to nie je ďaleko a ako mávnutím čarovného prútika ste zrazu uprostred tohto 2. najmenšieho štátu sveta. Luxus a noblesa tu na vás číha odvšadiaľ.
Mesto Villeneuve-Loubet je prepojené so susedným mestom Cagnes sur Mer. Odtiaľto vedie cyklotrasa po pobreží až do Nice vzdialené len necelých 10 km. Nice je veľké mesto a nechceli sme sa tu zdržiavať dlho a tak sme do centra ani neodbočovali. Dlhou promenádou popri mestskej pláži sme sa dostali až do vedľajšej zátoky, kde bol mestský prístav, pekne oddelený od pláže.
Do Monaka z Nice už nie je ďaleko a keď máte k tomu krásne bezoblačné počasie cesta vám uteká pod kolesami bicykla veľmi rýchlo. Monako sa rozprestiera len na 1,95 km2 a je rozdelené na 4 štvrte. Z toho najznámejšia je Monte Carlo, kde sme sa aj hneď vybrali. V Monaku je každý voľný priestor využitý. Hlavná cesta, ktorá nás „vyplula“ do centra Monte Carla je vybudovaná v podzemí. Natrafíte tu na križovatky ale samozrejme aj Francúzmi veľmi obľúbené kruhové objazdy. Obrázky z prístavu v Monte Carle hádam pozná každý. Prístav je plný luxusných jácht, pred ktorými sú zaparkované ešte luxusnejšie autá.
Rozprávkové kráľovstvo je rajom všetkých bohatých. Zaujímavosťou bolo množstvo policajtov, ktorí dohliadali na čistotu, poriadok a bezpečnosť dá sa povedať na každom kroku. Tunelom Casino, kadiaľ sa jazdí Formula 1 sme prešli na druhú stranu mesta. Po vyšľapaní si poriadneho, našťastie krátkeho, kopca Monacké kniežatstvo končilo a my sme sa opäť ocitli vo Francúzsku. Dnešný deň sme ukončili v meste Menton. Jediný kemping, čo tu bol sa nachádzal na vrchole celkom strmého kopca. 2 kilometrový výstup nám dal zabrať a keď sme sa konečne doslova vyštverali ku vchodu, strážnici sa na nás s údivom pozerali, či sme to naozaj vyšli z dola na bicykloch. Po poťažkaní našich bicyklov sa nezmohli na nič iné ako „uff“. Škoda len, že pani v okienku našu snahu neocenila a dala nám plnú cenu.