Výstup na Snežku

Trasa: Slezské sedlo - U Bíleho Labe - Luční Bouda - Snežka - Rownia pod Sniežkov - Slonecznik - Malý Šišák - Špindlerova Bouda
Vzdialenosť: okolo 20 km
Minimálna výška: 996 m n. m.
Maximálna výška: 1603 m n. m.

V Čechách študujem už 5.rok ale české horstvo mám pochodené bohužiaľ len veľmi málo. A tak keď sa naskytla príležitosť vyjsť hneď na najvyššiu horu tak som neváhala. Voči českým kopcom, musím priznať, že mám trochu predsudky, predsa už len naše Nízke Tatry sú oproti českým pohoriam vysoké:). A tak pri rozhodovaní, či vziať trekové boty alebo stačia botasky, som bola chvíľu nalomená na tie pohodlnejšie tenisky. Nakoniec ale zvíťazili trekové topánky, veď auto odnesie a predsa už bol koniec októbra a mrazík úradoval aj v týchto nižších polohách :).

Ubytovali sme sa rovno nad Špindlerovým mlynom v penzióne mojej spolužiačky Erlebachova a Jozefova bouda (určite odporúčam). Už tam sme boli v 1150 mnm, čo by znamenalo odtiaľto len 500 výškových metrov na Snežku. Taká pohodová prechádzka alebo aj nie? Z boudy máte dve možnosti ako sa dostať na Snežku: buď hrebeňovkou po červenej a naspäť tou istou trasou (to je najrýchlejšia možnosť) alebo to vziať okruhom po žltej a modrej značke a vrátiť sa naspäť hrebeňom po červenej.

My sme zvolili tú druhú možnosť. Taká 20 kilometrová prechádzka po týchto českých pahorkatinách, nečakali sme žiadne komplikácie. A tak ráno sme si dali trochu načas, raňajky boli skvelé, slnko svietilo, ešte kávička, koláčik a s plnými bruchami sme teda konečne vyrazili. Že máme ísť po žltej, nemáme sa, kde stratiť. Mapu sme so sebou nebrali, prinajhoršom máme mobily všakže :). A tak si kráčame, užívame jesenné slnko a čerstvý vzduch, najprv máme klesať až k modrej značke, ktorá začína pri Boude u Bíleho Labe. Ale modrá značka stále nikde, zato sa tu objavila zelená. Tú sme si z mapy nepamätali. Že by sme zle odbočili? Ale nebolo predsa kde. Stúpame teda chvíľu po zelenej a tam stretneme nemeckú rodinku, tí nám vravia, že značka už vyššie nejde, že končí a ukazujú mapu. Majú pravdu ale stále nechápeme, ako sa teda máme dostať k tej modrej, žltá značka tu už tiež nie je. Otáčame sa teda a klesáme ďalej po tejto zvláštnej zelenej, ktorá na mape bola zaznačená len prerušovane. Stále sa nám to ale nezdá, že by sme mali klesať až tak nízko. Mapu nemáme a môj mobil sa ako inak vybil a kamarátov tiež odmietal spolupracovať, v lese veľmi internet nechytíte. Nuž neostávalo nám nič iné len pokračovať ďalej. Motali sme sa hore dole po tejto zelenej ceste hodinu a nakoniec sme narazili znovu na žltú značku, z ktorej sme teda museli niekde nepozorne odbočiť. Nakoiec sme zistili, že zelená značka je pripravovaný náučný chodník. Nuž nevadí hlavne, že sme už na správnej stope.